Koľko má zamestnávateľ uznať? Celý deň, alebo pol dňa alebo vôbec neuznať?
Odpoveď na túto otázku v Zákonníku práce nenájdete.
Nájdeme tam len definíciu v § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 so 7 dňami náhrady mzdy a týmito základnými znakmi:
– „nevyhnutne potrebný čas“
a
– ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času
Čo s tým, ale zamestnávateľ môže robiť ak zamestnanec prinesie výmenný lístok (potvrdenie o vyšetrení) od lekára s poznámkou „platí celý deň“? Nič. O obidvoch znakoch rozhodne lekár. A zamestnávateľ nemôže spochybniť lekára. Keď on rozhodol o kľudovom režime, zamestnávateľ nie je oprávnený rozhodnúť o opaku. Relevantnosť by mohol posúdiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak by napr. výmenný lístok lekára preveril na základe podnetu zamestnávateľa.
Pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie je definícia podobná; tiež so 7 dňami náhrady mzdy.
V zamestnávateľskej praxi sa postupuje rôzne. Napr. podľa vnútorného predpisu sa uzná len polovica dňa. V rozpore so zákonom. Ale aj keby to bolo v súlade so zákonom – ako si tým zamestnávateľ pomôže? Veď zamestnanec bude mať tých „poldní“ násobne viac.
Skôr by som hľadal cestu inak. Napr. odmeniť tých, ktorí odpracovali najviac. Motivačné bonusy za dochádzku sú prípustné, no ich pravidlá nesmú viesť k priamej ani nepriamej diskriminácii zamestnancov.
JUDr. Jozef Lukajka, PhD.právne a daňové služby v SR a ČRBRATISLAVA | KOŠICE | PRAHA www.lukajka.com