V prvom rade treba posúdiť, či zamestnávateľ môže vôbec vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Podmienky stanovuje Zákonník práce v § 57 ods. 1:
1. len so súhlasom, na nevyhnutne potrebné obdobie mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca
2. bez súhlasu len ak:
- vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo
- možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve
Žiadny zákon a ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nestanovuje formu ani záväzné tlačivo pre zamestnávateľa.
V zamestnávateľskej praxi je bežné vyslanie na pracovnú cestu a určenie jej podmienok formou rôznych tlačív, napr. tlačivo „Cestovný príkaz“ alebo „Vyslanie na pracovnú cestu“.
Je teda na zamestnávateľovi, aby sa rozhodol ako bude vyzerať tlačivo a ako ho bude doručovať. Čo sa týka doručovania, zamestnávateľ môže postupovať podľa § 38a Zákonníka práce t.j. môže túto informáciu poskytnúť zamestnancovi v elektronickej podobe napr. v emailovej podobe; ten ale:
zaviesť elektronický systém na podávanie príkazov, ich obsahu a schvaľovanie pracovných ciest (aby všetci vedúci zamestnanci mohli postupovať rovnako),
vypracovať a zaviesť vnútorný predpis, ktorý upravuje celý proces.
Elektronická forma vyslania je moderný a efektívny spôsob, ako riadiť pracovné cesty. Bez jasných pravidiel však môže spôsobiť právne aj organizačné problémy. Pravidlá sú základom právnej istoty.
JUDr. Jozef Lukajka, PhD. právne a daňové služby v SR a ČR PRAHA | BRATISLAVA | KOŠICE Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o. office@aklp.skwww.aklp.sk