Fingera je jedinečný dochádzkový, prístupový a stravovací systém, ktorý pomáha už viac ako 1200 firmám v Česku a na Slovensku. Spoločne tvoríme biometriu s najvyššou presnosťou a dlhoročnou tradíciou.
Pýtame sa odborníka na najčastejšie otázky, ktoré trápia našich klientov. Tento mesiac sa zameriame na to, čo je pracovný úraz a aké sú jeho následky.

Niečo Vás bolí. Nemôžete pracovať. Idete na „PN“.
Prvé otázky, ktoré Vás napadnú môžu byť:
- dostanem úrazové dávky?
- dostanem náhradu mzdy aj keď nepracujem?
- dostanem nejaké finančné odškodnenie? Ak áno, tak od koho?
V prvom rade treba zodpovedať otázku, či je úraz pracovný. Prípadne, či ide o chorobu z povolania.
Definície, kedy ide o pracovný úraz a kedy ide o chorobu z povolania (§ 195), nájdeme v Zákonníku práce. Netreba ich citovať. Odpovede nájdeme prehľadne v zákone.

To, čo však jasne v zákone nenájdeme sú súvislosti a dopady, koho sa takýto úraz „týka“. Za zmienku stojí najmä:
a) predstieranie pracovného úrazu
V súčasnosti sa častejšie stretávam s predstieraním, že úraz sa stal v práci. Ak zamestnanec úmyselne predstiera „súkromný“ úraz za pracovný, môže to mať trestnoprávne následky. V súdnom prípade (Najvyšší súd SR, sp.zn.3Tdo/15/2018) bol odsúdený zamestnanec na 3 roky trestu odňatia slobody za predstieranie pracovného úrazu.
b) trestnoprávne súvislosti pracovného úrazu
Stáva sa už pravidlom, že pri pracovnom úraze (najmä s ťažkou ujmou) znášajú trestnú zodpovednosť vedúci zamestnanci (majster, predák, riaditeľ, atď.) ale aj štatutárny zástupcovia (príklady odsúdení v prípadoch pod spisovými značkami: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Tdo/2/2023, Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 5To/57/2024, Krajský súd Bratislava, sp. zn. 4To/162/2022, Krajský súd Košice, sp.zn. 6To/12/2017 atď.). Je nesprávne domnievať sa, že za pracovný úraz zodpovedá vždy a len bezpečnostný technik.
c) pokuty od inšpektorátov práce
Pokuty do výšky 100.000 eur nie sú len pre zamestnávateľov. Zákon stanovuje aj pokutu pre vedúceho zamestnanca a štatutára do 4násobku priemerného mesačného zárobku, ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
d) finančné odškodnenie pracovného úrazu
Presnejšie ide o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pri náhrade škody je výška objektívne merateľná napr. ušlá mzda počas a po PN, cestovné a operačné zákroky, rehabilitácie a pod. Pri nemajetkovej ujme ide o sumu, ktorá objektívne merateľná nie je. Ani zákon nestanovuje jej výšku. Môže byť aj rádovo v desiatkach tisíc eur.
V advokátskej praxi sa stretávam so všetkými vyššie uvedenými súvislosťami. To, či bude niekto odsúdený, aká je suma finančného odškodnenia, pokuta od inšpektorátu práce sa nedá všeobecne určiť. To, či bude trest odňatia slobody 2 roky, finančné odškodnenie 55 tisíc eur a pod. určujú skutkové okolnosti konkrétneho pracovného úrazu, vrátane toho kto nesie akú mieru zavinenia.
JUDr. Jozef Lukajka, PhD.
právne a daňové služby v SR a ČR
BRATISLAVA | KOŠICE | PRAHA
Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.
www.lukajka.com